|
FINLAND 2003
Silvester
Otokuja in Slovakia
(zip file – 6MB)
My Finland photos
OULU
|
ČO SOM SI
POBALIL
NA CESTU
Od minuloročných stážistov som sa
dozvedel, že bude vo Fínsku potrebné šetriť tam, kde to len bude možné. Preto
sme sa rozhodli v duchu: Ber všetko, čo sa len zmestí a je lacné
oproti fínskym cenám! Tak si predstavte, že jednu cestovnú tašku (rozmer asi
70x50x50cm dĺžka, šírka, výška) som napchal všakovakými instantnými
polievkami (gulášová), vietnamom (alebo VIFON – tieto polievky určite
poznáte, sú lacné a v nej je množstvo rezancov a obyčajne dva
sáčky tvoriace ingredienciu; názov vietnam sme vymysleli s kamošom,
pretože aj on ich zbožňoval a čo bolo zaujímavé toto isté sme sa
dozvedeli aj od nášho spolubývajúceho nemca Bastiho :), ryžu v sáčkoch
a sóju (nebojte, nie som vegetarián, ale sója mi chutí a hlavne, je
zdravá :). Ešte som si zobral instantné omáčky Mio Amore (cestoviny so
syrovou omáčkou – tie však neodporúčam a francúzske fliačky – tie
odporúčam). Nakoniec som aj tak všetko nezjedol, proste nemal som vôbec na to
chuť. Mama mi nabalila do sprievodnej tašky (bol to obyčajný kožený čierny rupsak
– je to jediná batožina, ktorú si s
Nezabudnite si zobrať: samozrejme doklady
(pas, POISTENIE (aj proti škodám, ktoré potencionálne môžete v zahraničí
urobiť), prípadne medzinárodný vodičský preukaz – ak budete cestovať).
Vodičský preukaz si vybavte na policajnej stanici. Musíte mať slovenský
vodičský preukaz + 50Sk kolok.
Ešte raz, nezabudnite si zobrať čo
najviac jedla, lebo naozaj tým ušetríte. Iste ceny sa pomaly rovnajú tým
európskym, ale oproti škandinávskym sme predsa ešte stále lacní.
Vrátim sa k tým batožinám. Mal
som ich dokopy tri: spomínal som vám jednu s potravinami (na bokoch som
mal uložené teplé poltopánky – na to nezabudnite, budete ich potrebovať na
jar!), na kolieskach (tam som mal okrem klasického oblečenia ako sú nohavice,
trička, ponožky, košele, svetre, atď. uložené spodky, teplé ponožky,
hygienické potreby, lieky – nezabudnite na paralén, prípadne acylpirín,
calciové kvapky na hrdlo, kvapky do nosa, leukoplast, vitamíny vám až tak
veľmi netreba – dostatočný prísun ovocia a zeleniny budete mať
v jedálni Oulu Polytechnic). Ak mám vám poradiť, neberte si rozmanité
druhy oblečenia, nebudete to až tak potrebné (budete mať prístup
k práčke v bloku B), len vám to zbytočne zaťaží tašku. Zoberte si
angličtinu pre každý prípad (hlavne tí, ktorú ju ovládajú poslabšie),
slovenskú knihu na čítanie (ak by vám časom chýbal slovenský jazyk), písacie
potreby vám až tak nebudú treba, Pekka Silven a Markku Kukkonen Vám
písacie a zapisovacie potreby s radosťou darujú. Hmotnosť batožiny
smie byť Českými Aerolíniami maximálne 23kg. Nezľaknite sa, ak je batožina
ťažšia. Konkrétne ja som mal 25kg a môj spolužiak Michal po návrate späť
neuveriteľných 38kg!!! :-). V pohode, ale nespoliehajte sa na to!!!
Do tejto hmotnosti ale nerátajte
hmotnosť príručnej batožiny, ktorú si ponechávate aj po nástupe do lietadla.
Tá by mala byť najviac 5kg, ale aj tu platí výnimka, že ju môžete mierne
prekročiť (pri nej ide hlavne o rozmer – na hĺbku max. 25-30cm).
V Bratislave na letisku máte vzor na batožinu. Vyzerá to asi tak, že do
neho môžete strčiť príručnúu batožinu, ak prejde, je to OK. V Bratislave
na letisku si nezabudnite zobrať prezentačné letáky Slovenska, je to dobrý
spôsob ako spropagovať malinké Slovensko. Darujte ich fínskym alebo svojim
medzinárodným spolužiakom. NEZABUDNITE NA FĽAŠU ČISTEJ VODY! Ja som na ňu
úplne zabudol (veď človek ani nemyslel, že v tej zime nejakú-to vodu
potrebuje)! Chyba obrovská, pretože som bol poriadne smädný (v lietadle
občersvenie v podobe jedla aj pitia dostanete), ale vo vlaku ma
zachránil iba reštauračný vozeň z Helsink do Oulu (0.5l minerálka 1.70
Eur!!!, cesta vo vlaku plných 6 hodín, rýchlosť vlaku až 150km/hod.)
Jedna dôležitá poznámka: Každú
batožinu viditeľne (zvonka aj vo vnútri) označte štítkom s Vašou
cieľovou a zdrojou adresou (ja som ako cieľovú uviedol Oulu Polytechnic,
Kotkantie 1, Oulu, ale Michal označil adresu intráku, teda Otokuja 2, Oulu).
Je to preto, lebo sa občas stane, že Vaša batožina nemusí doraziť
v rovnakom čase ako Vy. Nevkladajte si do tašiek krehké predmety,
pretože ich môžete nájsť v rozbitom stave (myslím si, že s batožinou
sa vo všeobecnosti nenarába v najlepšom stave – presvedčila ma
o tom moja cestovná taška na ktorej mi odtrhli popruh). Drahocenné
predmety ukladajte iba v príručnej batožine! (nedávajte si tam nôž
a iné ostré predmety AKO SÚ NOŽNICE, PILNÍČKY, atď.). Po 11.septembri je
situácia dosť napätá, mohli by ste mať problémy cez letiskovú kontrolu. Tieto
veci si uložte do ostatnej batožiny.
Kde sa dať poistiť? Bola to naša prvá
otázka. Jednoznačne ako študenti využite svoju zľavu. My sme navštívili
priamo CKM (nachádza sa na Dolnej ulici v
Na vybavenie ISIC karty potrebujete 1
foto, potvrdenie o návšteve školy (staré max. 1 mesiac), vyplniť ISIC
formulár, potrebnú sumu. Viac by nemalo byť problém, ale informujte sa.
Markku Kukkonen, Pekka Silven budú
Vaši najčastejší pedagógov
Pre Markka budete neustále tvoriť
prezentáce v PowerPointe a tak domácu úlohu odprezentovať pred ním
a pred ostatnými spolužiakmi. Prvá prezentácia bude o krajine
z ktorej pochádzaš... Pravdupovediac mal som z toho strach, pretože
moja angličtina nebola na najvyššej úrovni, ale zvládol som to relatívne
dobre (keď budete odchádzať po ukončení stáže budete sebavedomí slovensko –
fínski angličania :). Ešte raz Vám odporúčam zobrať anglicko – slovenský (a
opačne) slovník, prípadne angličtinu pre samoukov (môj prípad – ak sa chceš
naučiť dobre po anlicky, je potrebné vedieť gramatiku a počúvať veľa
hovorenej angličtiny).
Markku je človek, ktorý robí veľmi
málo chýb, dobre vysvetľuje a je s ním dosť srandy. Tie úlohy sú
raz za čas zabiják, ale ujde to; budete radi aké skúsenosti nimi získate!
Teraz to vidím v praxi!
Pekka je jeden dobrosrdečný človek,
ktorý Vám spraví všetko to, čo máte na srdci. Nikdy sa nebojte za ním prísť
podeliť sa o svoje problémy (dajme tomu, ak hľadáte brigádu, atď.).
Dobre vysvetľuje, dôveruje ľuďom, ale často je časovo zaneprázdnený.
S Markkom a Pekkom vás čaká
spoločenské prekvapko, nechajte sa prekvapiť...
Pekka a Markku
FÍNSKA
SAUNA
Vzrušujúce, originálne
a nikdynezabudnuteľné miesto! Chýba mi až tak, že ak ja raz budem mať
vlastný domov, určite si ju tam nainštalujem! :)
Sauna sa nachádza na prízemí
a v prvom momente (lepšie povedané v prvých pár týždňoch) sme
ani nemali odvahu tam vkročiť. Ale čo čert nevie... Raz tam pôjdete a to
miesto si obľúbite na celý život. Ako to vlastne vyzerá? Je to celkom malé
miesto, max. pre 10 ľudí. Sú tam dve lavice vyrobené z drevených lát
(druh dreva vám nepoviem), na ktoré si môžete uložiť nič netušiace telá. No
a potom to ide ako z vodovodného kohútika...Oproti sičí akýsi, dosť
mohutný válovec naplnený až po okraj rozpálenými kameňami. Na kamene môžete
priliať vodu, až sa tá premení na ešte horúcejšiu paru... a telá sú
rozpaléne nenávisťou kameňov (ó, prepáčte to asi patrí do románu :). Vnútri
sa nachádza teplomer, nečudujte sa ak vyskočí na 90-100 st. C. (extrém som
zažil pri teplote až 115st.C). Teraz mi neuveríte, čo vám poviem. Vyskúšajte
si po poriadnom zapečení výjsť vonku (iba v uteráku a papučiach) do
teploty -20st.C (čítate veľmi dobre – mínus dvadsať stupňov). Prípad mňa,
Michala a Pargyho. Niektorí chalani (z Maďarska) sa aj po snehu
váľali...
Nečudujte sa, ak nájdete saunu
zmiešanú (chalani aj dievčatá). Možno sa pýtate, či sme boli nahí. Niektorých
sklamem, ale neboli sme :). Pozor však na Fínov, tí majú tradičný zvyk
saunovať sa tak ako ich Pán Boh stvoril (aj so studenými pivami v ruke) :).
Popíšem vám ho tak, ako si naň teraz
spomínam. Očakávanie z neznámeho bolo príliš vzrušujúce. Nikdy pred tým
som neletel lietadlom, nikdy pred tým som nebol tak ďaleko. Škandinávia ma
vždy priťahovala, hlavne Fínsko, ale neviem prečo. Cítil som, že tam nájdem
dobrých ľudí, čo bola nakoniec aj pravda.
V ten osudný deň sme sa všetci
stážisti stretli u nás doma, v malom kúpeľnom mestečku Dudince. Ja,
Michal Štefánek a Matej Pargáč, môj brat a priateľka sme
absolvovali prezentačnú vychádzku po kúpeloch, poukazoval som svoje mestečko
v mesačnej kráse. Doma sme sa ešte, plní vzrušenia rozprávali ako tam
bude. O pol jednej ráno sme vyštartovali. Posledné rozlúčky
s mamou, priateľkou, s bratmi, so psom...:). Môj oco sa podujal, že
nás všetkých zoberie do Bratislavy na letisko. Cesta bola rýchla
a pravdupovediac, boli sme dosť nedočkaví – čo najskôr letieť
a zanechať všetko staré a známe. Na letisku sme čakali na odlet –
ten bol pripravený do Prahy na 5.40. Letisková hala bola najprv tichá
a pustá. Tam sme si spravili dve spomienkové fotografie, ako sedíme na
batožinách (časom pridám aj tie). Zrazu hlúčik japoncov, tak ako ich poznáte,
s množstvom batožin a zvedavými pohľadmi.
Batožinu som odovzdal (s 2kg
nadváhou), a prešli sme po schodoch na CHECK-IN. Najprv pasy, potom
príručna batožina prechádza cez röntgen, všetko ok. Naraz príde kontrola
kovových častí na tele pasažiera. Ručný detektor zahúka pri mojich topánkach
a v oblasti brucha. Jedine ja rozpažujem ruky, aby sa nakoniec
zistilo, že neplechu robí môj opasok. No už nás čaká letuška, aby
prekontrolovala cestovné lístky. Všetci pasažieri nasadáme do širokého
autobusu, aby nás previezli do malého lietadla (s dvoma vrtuľami). Tam nás
vítajú Czech Airlines cez príjemné úsmevy letušiek. Vo vnútri lietadla si
hľadáme svoje miesta, ukladáme príručnu batožinu. Letušky podávajú prvú
inštruktáž, ako použiť plynovú masku, vzduchovú vestu v prípade nárazu
lietadla do mora..., no hrozne počúvať, ale musí to byť. Musíme si ešte
zatiahnuť bezpečnostný pas a lietadlo sa pomaly rozbieha. Všade tma,
fučí silný vietor spolu s drsným snehom. V okolí samé svetlá.
Lietadlo sa pomaly otáča, hľadá správny smer. Po chvíle nám kapitán zaželá
štastnú cestu a ideme...vlastne letíme. To je zážitok! Zrazu parádne
zrýchlenie, naše telá su ťahané tlakom späť. A lietadlo sa odliepa od
zeme, pomaly, rýchlejšie a vrstva za vrstvou chladnej atmosféry unikajú.
Sme vo vzduchu. Vidno len maličké svetlá. Letušky nám po chvíle podávajú
chutné bagety s čajom alebo kávou. Páči sa mi to, ako sa o nás
starajú. Cesta trvá dosť krátko, je to približne 50 minút. Kapitán oznamuje,
že sme pomaly v Prahe. Lietadlo pristáva, pociťujem krátke trhnutie
a sme už na zemi. Znovu široký autobus a dostávame sa do letiskovej
haly najkrajšieho mesta na svete – Prahy. O tom, čo nás čakalo tam, vám
popíšem nabudúce...
V Liptovskom Mikuláši 10.11.2003
Ján Žitniak :), e-mail:
oulu@szm.sk
|
Denník
Optimalizované pre IE 1024x768
dňa
7.3.2004
Ján Žitniak
J
|
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
|
|
