Do
Prahy sa dostávame ráno o 7.00. Vonku je nepreniknuteľná tma, nejde mi to do
hlavy. Áno vážení, pokým v Prahe začína pomaly svitať, na Slovensku dávno
vidieť. Prechádzame pasovou kontrolou, keďže letíme až do Helsínk, nemusíme
sa zaujímať o cestovnú batožinu. WC sú zadarmo a sú solídne. S Michalom sa
rozhodneme pozrieť si centrum Prahy. Ideme. MHD 100 ide na konečnú, ďalej na
metro na Smíchovske nádraží, kde kvôli povodniam v Prahe prestupujeme na
električku X-B, ktorou pokračujeme do centra, aby sme si mohli pozrieť Orloj
a Starometské námesti. Samozrejme ako správni chalani, dostali sme chuť si
prezrieť bazár mobilov. Verte oplatí sa!
Späť
sa ponáhľame, pretože lietadlo do Helsínk odlieta o 12.40. Ináč cena
hodinového lístka MHD (čo je v podstate reálny čas) vás stoji 12Kč. Detekčná
kontrola je tu prísnejšia, vychutnávam mamino kura a pritom potajomky pozerám
na okolitých ľudí. Hodnotím: Sú to Fini, nie sú? Ano väčšina tak pôsobí,
často registrovať blonďate hlavy, úzke tvare a zaujímavé oči (zdá sa mi, že sa
všetci podobajú na Hakkinena, čo sa mi potvrdzuje aj v Helsinkách na
železničnej stanici. Lietadlo je väčšie ako to predtým, veľmi radi do neho
sadáme. Dostávame bezpečnostné pokyny od letušiek (tak ako aj v prvom
lietadle) o tom ako sa správne pripútať, zachovať sa v prípade
potencionálneho pádu (použitie dýchacej masky, plávacej vesty). Rozlet
lietadla je prudkejší, ťahá nás to sedadiel. Zrazu sme vo výšine, nad
všetkými oblakmi a slniečko nám prijemne rozosiela svoje žltočervené lúče. Je
to neopísateľný zážitok, ktorý by mal každý zažiť. Pod Vami sa rozprestiera
krajina v celej svojej pýche o ktorej dole nemáte ani poňatia. Dostávame
teple jedlo (kuracie sote s hríbami a ryžou s miešanou zeleninou), malé
okrúhle pečivko, maslo, malú fľaštičku s alkoholom (možno proti stresu),
zmiešaná kapusta s majonézou a na vrchu mala chutná paradajka, kovový príbor
(???). Podáva sa čaj, káva, džús, minerálka, cola a aj víno (???). Chutne
dojedávam a zrazu, celkom nečakane, rozprestiera sa pod nami more, sčasti
zamrznute, sčasti tajomne, ale je tam. Obdivujem ho. Kapitán upriamuje
pozornosť na letecké údaje a to takéto: výška letu 10600m, rýchlosť letu cez
700km/h, teplota v Helsinkách -23st.C. Pomaly pristávame. Posúvam si čas o +1
hodinu. Vidno približujúce domčeky, neutichajúci život v meste. Pristávame.
Lietadlom zatrasie, ale všetko je ok. Vystupujeme a snažíme sa v hale nájsť
si svoju batožinu. Nachádzame ju, ale ja mam roztrhnuté uško na remeni a
Michal pokazený zips. Čo sa už dá robiť. Hľadáme FineRail, čo je MHD
z letiska priamo do železničnej stanice. Stoji presne 4.90 EUR.
Cestujeme celým mestom. Je zahalene v tmavom šate, vidno len pas aut a
minimum ľudí. Po viac ako polhodine sa dostávame na železničnú stanicu, kde
hľadáme spoj do OULU. Lístok stoji 60EUR, ale využívame množstevnu zľavu (sme
traja, takže každý platíme po 48.60 – namiesto 60Eur). Vlak odchadza o 18.20,
nie je problém dohovoriť sa po anglicky a to aj so staršou generáciou.
Hľadáme automat na mince, aby sme domov aspoň prebrnkli na mobil (ostane
číslo cez CLIP). Hľadáme dlho, veľmi dlho, až nachádzame v jednom markete.
Nastupujeme na vlak, ktorý je dvojposchodový! 2.trieda, ale jeho vysoká
kvalita sa nedá s našimi ani porovnať. Tieto riadky píšem ešte cestou vlakom,
takže o jej konci Vám napíšem neskôr. Dobru noc, do OULU sa dostaneme až o
0.20.
Dňa
11. januára 2003
Konečne
sa dostávame do OULU. Rýchlosť vlaku je okolo 130km/h (max. rýchlosť, ktorú
sme zaregistrovali na displeji zaveseného monitora bola 160km/h). Takže,
objavuje sa OULU, vlak zástava, vonku nás čakajú dvaja uzimení (možno aj
unavení) chalani a nastavajú prvé vzájomné pozdravy. Jeden z nich sa vola
Ilkea (na obr. nižšie), asi sa to tak číta. Príjemný chalan, ktorý sa nám
pokúša s ťažkou batožinou pomôcť. Je ochotný nám poukazovať mesto,
ale je niečo pred 1-dnou ráno, takže so slušnosťou ho odmietame.
Ukazuje nám schodisko do akéhosi podchodu, kde cyklisti majú voľnú ruku pri
prejazde nim.
Lúčime
sa
nim a jeho kamarátom, ktorý ticho šoféroval celou cestou auto. Na intráku sa
na nás usmieva ďalší Fín, ktorý sa volá Terro(l). Sympaticky mladík sa nám
predstavuje, vitá nás v Oulu a zavedie nás do izieb. A tu nastáva pre mňa a
Michala kameň úrazu. Pargy pravdepodobne už spí a my stále premýšľame či
izba, ktorú nám pridelil Torre je prázdna, pretože vidíme v skriniach
poukladane veci. Terro nechápe, kde sa stala chyba. Ostávame tam. Ja som
nesvoj, ani sa nevybaľujeme. Vedľa v izbe (jedna ubytovacia miestnosť
obsahuje 2 izby po dvoch), podľa vyložených krémov usudzujme, že tam býva ženské
pohlavie. Naozaj, pretože nám búcha na dvere ženská okolo pol tretej. No
super. Nastáva zoznamovanie. Nemám chuť, pretože som veľmi veľmi unavený. Ona
a jej kamoška sú asi z Poľska, takže sa tešia, že Slovania sa našli. V
kuchynke na chodbe je bohovsky bordel, chladnička je plná. Je dobre vybavená,
mame tam mikrovlnku, chladničku, riad, varič, platničkovú rúru, atd. Na
chodbičke sa nachádza aj kupeľka. S Michalom zisťujeme, že neznáma osoba,
ktorá obýva našu izbu je Nemec. Jedna časť okna sa nedá dobre zavrieť, ale
kúri sa poriadne. Zaspávame. Ráno sa budím ako prvý, šprtám angličtinu. Po
chvíli opäť zaspávam. S Michalom sa budíme približne rovnako, premýšľame čo
ďalej. Prosím Michala, aby sme kecali po anglicky. Pomaly mi to ide (všetci
Fíni a zahraniční študenti hovoria po anglicky solídne). S Pargym sa
rozhodneme, že pôjdeme do mesta pozrieť ceny potravín a techniky. Zima nie
je, pred nami sa objavuje prvý obchod s potravinami, pošta, kvetinárstvo,
pizzeria. Naokolo sú samé bicykle, niektoré sú zasnežené, niektoré nie.
Neustále vidno Fínov, ktorí v tejto zime bicyklujú (je okolo -10st.C).
Porovnávame ceny ovocia, zeleniny, potravín, atd. Takže popíšem Vám niektoré:
červené jablká 1.50€, cola 1.5l 2.60€, 0.5l sýtená grepová voda 0.5€, banány
v prepočte okolo 80Sk, pomar. džús sa mi zdá že okolo 25Sk. Ďalej sme
navštívili supermarket, kde nás privítali 5EURove ceny hamburgerov v
reštaurácii podobnej ako McDonald. Ceny potravín sú takéto: 1kg zemiakov
0.5Eur, 1.5l (slovom jeden a pol) mlieka 89centov, 300g chipsy približne
100Sk, chlieb 500g 1.25Eur, 10zemliciek pokope asi 30Sk, 15vajicok 1.60,
približne 2x viac ako u nás. Ale niečo približne rovnako. Nič nekupujeme, iba
obzeráme ďalej zlacnené CD(5.5Eur)technika je cenovo trochu lacnejšia ako u
nás. Vraciame sa na intrák, pokúša nás myšlienka, že pozrieme zamrznute more.
Nakoniec tuto myšlienku nechávame na ďalší deň. Prekvapenie nás čaká v
rozlúštení nášho ubytovania, keď supervisor intráku nás vymieňa s Pargym.
Tato izba sa mi páči viac, pretože tu beha (zatiaľ) menej ľudí, vlastne nikto
a je tu pohodový kľud. Supervisor (Sami) je nám nesympaticky, zatiaľ je to
jediný Fín. Kvasíme na Pargyho izbe, vlastne už na nasej a premýšľame o
cestovaní, o plánoch, o možnostiach a pomaly sa vybaľujeme. Sme radi, že vo Fínsku
to nie je také drahé ako sa nám dostavalo do uší. Ja som si trochu zdriemol,
chcem ešte pošprtať angličtinu a pokojne spať. Teší ma myšlienka na výlet k
moru, dúfam, že sa podarí. Zatiaľ sa majte.
